Moje dieťa sa stalo obeťou systému „ našich ľudí „

Hneď na úvod musím vyjadriť svoje sklamanie, že som verila v očistu justície a prislúchajúcich orgánov a upozorniť ľudí, ktorí veria v očistu justície, že sa tak nedeje. Média hovoria o očiste justície, ale pravdepodobne len v prípadoch, ktoré sú medializované a obávam sa, že žiadna očista justície tak ľahko nepríde. Na súdoch sa dokonca „ kupliarči“ s tými najzraniteľnejšími a to sú deti.  Áno vzťahy, službičky, vďačnosť a ja neviem čo ešte určujú smerovanie rozhodnutí, nie „ záujem dieťaťa“ , ten nie je pre nikoho podstatný … dokonca v mnohých prípadoch ani pre rodiča.

Dieťa je proste komodita.

Ale aby som začala pekne po poriadku, ono to je vysoko premyslený a miestami sa zdá sofistikovaný plán, ktorý sa v mojom prípade zrodil ešte pred narodením dieťaťa. Najskôr si ma vyhliadol istý „ slizúň“ ako matku svojho dieťaťa, nakoľko so svojou partnerkou zrejme dieťa mať nemohol. A keďže my ženy sme často naivné, aj ja som naletela na kadiake rečičky, ktoré mal presne pripravené a prispôsobené k môjmu životnému príbehu. Dalo by sa povedať, že som uverila príbehu „o nesmrtelnosti chrústa“. Pán „slizúň“ sa opísal ako človek, ktorý je skoro rok sám bez partnerky, to presne sedelo na mňa, nikoho nemá a on by si už želal rodinu. Nemala som dôvod neveriť mu, pán je v klamstvách veľmi autentický. Keďže som bola pracovne dosť vyťažená,  tieto rečičky boli príjemná zmena. Samozrejme som ani tucha nemala aké peklo ma bude čakať.  Na začiatku išlo všetko podľa plánu ( samozrejme nie môjho) a ja som zostala do 2 mesiacov tehotná. A ako to už býva u tehotných žien, nič iné ma nezaujímalo, iba dieťatko a vôbec som sa nezaujímala, čo sa deje na strane pána plánovača, ktorý mimochodom žil 220 km odo mňa a chodil iba na víkend. Ale ja som sa tešila na dieťa a vôbec som sa nestarala o to, čo je zač. Už keď sa syn narodil, ma kamaráti upozorňovali, že sa správa čudne, odbieha niekam za roh, správa sa čudne na chlapa…. čo som si tiež neuvedomovala ( vtedy). Po narodení  syna som ja so synom bývala u mojich rodičov, ktorí mi teda pomáhali od začiatku alebo v mojom byte a pán plánovač býval stále 220 km od nás vo svojom dome, ale chodil sem tam na víkendy a tváril sa, že sme teda pár alebo rodina. Avšak už v tom čase jeho právnici, isté neziskové organizácie, ktoré nemôžem menovať, (ale ak sa do niečoho začne motať tretí sektor, tak to už bude „ smrdieť“ dákym svinstvom, a teda pre účely tohto blogu budeme našu neziskovú organizáciu nazývať „ pani Zuzana“) chystali ako mi to moje dieťatko idú zobrať. Maličké .., ktoré potrebuje a má byť v prvom rade pri matke (dieťa do 6 rokov veku je najviac späté s matkou a potrebuje hlavne matkuuuu !!! potreba otca prichádza až s vyšším vekom). No a ako som si ja žila vo svojej idylke, plánovač so svojou grupou už kuli pikle. No a teda plán sa realizoval takto: Jedného pekného dňa na námestí v meste, kde žijem sme boli na prechádzke, keď zrazu „plánovač“ vyvolal hádku s tým, že teda končí, že sa teda so mnou rozchádza. Divné, to bolo, nerozumela som tomu… ale ok. Obratom mi poslal na email dohodu o určení rodičovských práv, všetko pekne pripravené a do týždňa bol na súde návrh na určenie striedavej starostlivosti k malému. Striedavej preto, lebo aj napriek mimoriadne nadštandardným vzťahom, predsa len žiadať zveriť ani nie 2 ročné dieťa „víkendovému“ otcovi to by asi predsa len neprešlo. Takže striedavkou to začalo… V tomto návrhu bol dokument od organizácie „ Zuzana“ ako sa on snažil so mnou zblížiť, udržať rodinu ako som ja tá zlá, ale problém je v tom, že pán „plánovač“ mal už v tomto čase inú priateľku a organizácia „Zuzana“ mu slúžila len ako prostriedok ako oklamať súd. Je veľmi nepríjemný pocit, keď ja ako matka, ktorá sa stále starala o syna s láskou a podporou jeho starých rodičov, ktorý mu ukazujú vzor správneho usporiadania, zrazu len na základe výmyslov vyzerám ako niekto konfliktný, plný fabulácii.   Plánovač  si dokonca prenajal byt „ naoko“ v meste kde so synom žijem, aby sa pred súdom tváril, že dieťa bude mať rovnaké prostredie, a nebude ho prevláčať 220 km hore dole . ( Dieťa neznáša cestovanie s otcom, býva mu v aute zle pri ňom). Syn nechce za otcom chodiť, otec sa o neho nestará sám, starostlivosť by nikdy nezvládol, ale na to žiadne orgány neberú ohľad.  Plánovač mi chcel dieťa silou mocou zobrať a ja som sa snažila dieťa silou mocou brániť, pretože som videla, čo to so synom robí ( vracanie, psychosomatické problémy, obrovský plač a pod.). Na základe synových problémov, ktoré sa prejavovali na jeho zdraví, všeobecný lekár odporučil návštevu detského psychológa. Zistenia o  problémoch, ktoré spôsobuje jeho otec, boli pre mňa ako starostlivú matku neopísateľné ťažké. Syn chodí na terapie, kde sa riešia jeho problémy s adaptáciou, s úzkosťou a pod. Problémy samozrejme „plánovača“ nezaujímali, on chcel svoju komoditu – teda dieťa ktoré potreboval priniesť do svojho po celý čas bezdetného vzťahu.  No a samozrejme „ pani Zuzana“ ktorú som vyššie spomínala sa začala do súdneho procesu montovať, začala všelijaké vyjadrenia „o dokonalosti a schopnostiach“ Plánovača dávať do spisov ( hoci nebola účastníkom konania). A tak sa moji právnici dotazovali na šéfstvo „ pani Zuzany“, čo to má znamenať, ale odpoveď dodnes neprišla…. pani „Zuzana“ dokonca kontaktovala psychologičku, ktorú so synom navštevujeme s rôznymi vyhrážkami. No ale pani Zuzana ako sa ukázalo teda úzko spolupracuje s právnikmi „plánovača“ … oni sú taká veľká grupa, ktorá sa rada stretáva napr. na takých zabíjačkách.  A dokonca aj súd prihliadal na pani Zuzanu, čo by teda vraj podľa právnikov nemal, keďže nie je účastník konania. Dva krát za celé dvojročné obdobie sa stalo, že Plánovač nedostal svoju komoditu, podľa aktuálneho Neodkladného opatrenia, pretože bol syn raz chorý a druhý krát sa stalo, že psychicky nezvládol, že má ísť k plánovačovi na dlhšiu dobu nakoľko na to nebol zvyknutý, bol maličký, vracal, plakal, mal úzkostné stavy a lekárka jednoznačne povedala, že potrebuje kľud doma a stabilizovať sa. No, ale plánovača a jeho grupu toto predsa nebude zaujímať a za 3 dni mi súd nariadil výkon rozhodnutia. ( 2 dni z toho bol víkend). Za 3 dní si pani sudkyňa naštudovala náš siahodlhý spis a odborne posúdila, že teda tento stav nie ospravedlniteľným dôvodom. A výkon rozhodnutia mi doručila spolu s výzvou na plnenie neodkladného opatrenia. Kto sa venuje rodinnému právu vie, že dosiahnuť nariadenie výkonu nie je jednouché, obzvlášť keď sú vážne dôvody pre ktoré sa styk nemohol realizovať. V mojom prípade na nebol žiadny dôvod na vydanie výkonu. Ale Plánovač a jeho grupa vedia prečo to robia samozrejme…. nejdem ani rozpisovať veci ako ma mal pod kontrolou napichnutý môj počítač, zdieľaná poloha na mobile a pod. a možno je to tak ešte stále. Následne Krajský súd posúdil , že teda vydané neodkladné opatrenie, ktoré upravovalo styk pre plánovača je naozaj „ too much“ a zmenil ho( Vyzeralo to ako svetlo na konci tunela, že konečne sa na súde našiel niekto, kto nejde skupine po ruke.). Ale čuduj sa svete plánovačova grupa  toto NEODKLADNÉ OPATRENIE žiadala zrušiť na ÚSTAVNOM SÚDE SR! A čuduj sa svete, aj keď Ústavný súd má takú prax, že v 98% prípadov neprijme takéto sťažnosti, pretože neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a nevykonáva sa pri ňom dokazovanie, tak v tomto jednom prípade ho prijal a dokonca sa vyjadril, že Plánovačove práva boli teda porušené. Asi nemusím hovoriť, že právnikom z toho vlasy dupkom stáli … no a čuduj sa svete krajský súd teda musel rozhodovať znova. Človek by si povedal, že si hádam svoje rozhodnutie krajský súd podrží, ale nie, trochu vymenili členov senátu a rozhodli tento krát už podľa predstáv „Plánovača a spol.“  Ale toto nie je chobotnica iba na súde, toto ma ďalekosiahle chápadlá, cez „ pani Zuzanu“ aj na znalcov. Znalkyňa ustanovená v našom konaní, akosi opomenula, že aj ja som sa teda zúčastnila, sedení u nej a akosi zabudla, čo sme si hovorili . Napr. povedala, že v živote by sa nepodpísala pod striedavú starostlivosť na takéto malé dieťa a potom šup v posudku napísala, že dieťa je vhodné na striedavú starostlivosť. Poprela všetky jeho diagnózy a problémy s ktorými sa boríme. Potom som na internete našla  článok, kde jej sestrička bola vyfotená so šéfom pani Zuzany v rádiu a už mi svitlo, že si ma pohadzujú, ale každý presne vie, čo sa od neho očakáva, že napíše, prípadne to napísané dostane dopredu ( to sú tie prípady, keď sa sudca obvykle nejako vyjadruje vo svojich odôvodneniach a zrazu sa vyjadruje odlišne, iná argumentácia a pod.)

Slovensko je veľmi malá krajina, tu každý každého pozná, tu vládnu peniaze, vzťahy, vydieranie …“ naši ľudia“  a hlavne tu ľuďom chýba morálka.  Toto je  môj príbeh, ktorý žijem a bojujem, ale som si istá, že keby ľudia, ktorí rozhodujú , sociálni pracovníci , sudcovia a právnici mali v sebe morálku, možno by sme mohli žiť v slušnej spoločnosti. Lenže tu bez hanby a morálky poprekrúcajú fakty, obetujú malé dieťa.

Je stále nepoznám  mnohé odpovede na otázky, ktoré tento príbeh má… prečo chcú moje dieťa??? Prečo sa právnik Plánovača správa tak, ako keby bol Plánovač jeho jediný klient? Vypisuje siahodlhé lajstre a doslova znásilňuje zákon, keď sa tam svojimi výkladmi snaží natlačiť niečo čo tam ani nie je. Požiadam o odročenie pojednávania z dôvodu PN a do hodiny v spise pribudne jeho vyjadrenie, v ktorom presviedča súd že určite mi nič nie je a ak mi aj je, tak bývam blízko, takže určite obsedím  a podobné drísty. Ja neviem proti komu bojujem? Plánovač sa nikdy neprezentoval tak, že má tisíce euro, ktoré si  môže dovoliť platiť na to, aby mu boli títo ľudia neustále v pozore. Prečo sú takto družne zohratí? Kto to platí? A čo chce s mojím dieťaťom?  Súvisí to s tým, že Plánovačova partnerka, ktorá chce moje dieťa je Ruska?  Prečo chcú moje dieťa, veď keby ho mal Plánovač – otec naozaj rád  tak mu predsa nebude takto ubližovať. 

Napriek tomu, že dnes už viem veľa…. stále neviem o čo tu ide, aj keď viem, že som sa stala obeťou tohto chorého obchodu „ s bielym mäsom“… neviem kam to až zájde, ale je dôležité, aby ľudia vedeli čo sa tu deje a že očista justície je len divadlom pre verejnosť.